Albín Brunovský (ilustroval)
Rok vydania: 2011
Počet strán: 180
Jazyk: slovenčina
Väzba: Tvrdá / Hardback
ISBN: 978-80-970513-1-0nová kniha
Spisovateľ Ľubomír Feldek a výtvarník Albín Brunovský vytvorili pred rokmi dve úspešné detské knihy: Modrú a Zelenú knihu rozprávok. Rozmýšľali aj nad treťou, pre ktorú Albín Brunovský vybral názov Čiernobiela. Po jeho smrti však ostala len v plánoch. Ľubomír Feldek sa po dlhom čase k spoločnému zámeru vrátil a k ilustráciám svojho priateľa napísal dve desiatky nových príbehov. Čiernobiela kniha rozprávok tak konečne vznikla.
Feldek Ľubomír, Čiernobiela kniha rozprávok
VYCHÁDZA
ĽUBOMÍR FELDEK: ČIERNOBIELA KNIHA ROZPRÁVOK
ÚVODNÁ ROZPRÁVKA, PREČO SA TÁTO KNIHA VOLÁ ČIERNOBIELA KNIHA ROZPRÁVOK
|| Knižná revue || číslo 20/2011 || www.litcentrum.sk/kniznarevueKde bolo, tam bolo, bolo raz jedno otvorené okno, to otvorené okno bolo v mojej spisovateľskej pracovni, a k tomu oknu som si raz popoludní sadol, aby som lepšie videl na knihu, z ktorej sa na mňa usmievala táto fotografia: Áno, uhádli ste.
Bola to fotografia môjho priateľa Albína Brunovského – maliara, ktorý ilustroval dve moje rozprávkové knihy a ktorý sa narodil 25. decembra 1935 a zomrel 20. januára 1997, hoci mal ešte iba šesťdesiatjeden rokov a dvadsaťšesť dní."Ahoj, ako sa máš?" ozvalo sa zrazu z knihy.
Tá Albínova fotografia ma oslovila!
Prekvapilo ma to, veď fotografie zvyčajne nerozprávajú. Tváril som sa však, akoby ma to neprekvapilo, a pokojne som fotografii odpovedal:
"Ahoj, ujde to. Aj keď odvtedy, čo si zomrel, nevidím už na svete toľko krásy ako kedysi."
"To preto, lebo starneš. Aj ja som zamladi videl ostro ako jastrab, no teraz už pracujem s lupou a potrebujem čoraz silnejšiu."
"Ako to myslíš, že teraz už pracuješ s lupou?" začudoval som sa a tentoraz
som už svoje prekvapenie neskrýval. "Ty ešte vždy, aj tam, na druhom svete, pracuješ?""No a? Musím pracovať aj tu! Veď sme si predsa po Modrej a Zelenej sľúbili, že urobíme pre deti ešte jednu farebnú rozprávkovú knihu. Voľného času tu mám dosť, nuž som už vopred nakreslil obrázky k rozprávkam, ktoré ty ešte iba napíšeš."
"Albín!" zvolal som. "Si ozaj šikovný, keď dokážeš ilustrovať aj rozprávky, ktoré som ešte nenapísal. No ja taký šikovný nie som. Ako mám napísať rozprávky k obrázkom, ktoré si nakreslil na druhom svete, keď ich na tomto svete nevidím?"
"Uvidíš ich, keď sa znova a lepšie pozrieš na obrázky, ktoré vidíš."
"Ako to myslíš – znova a lepšie?"
"Cez moju lupu, práve ti ju hádžem," povedal Albín, a pretože v tej istej chvíli začalo vonku pršať, oknom mi rovno do dlane vletela prvá dažďová kvapka.
Priložil som si tú kvapku k oku a začal som si cez ňu znova a lepšie prezerať obrázky nielen v Modrej a Zelenej knihe rozprávok, ale aj v mnohých ďalších knihách, ktoré zanechal Albín Brunovský na tomto svete a ktoré som si, jednu po druhej, povyberal z knižnice.
A naozaj!
Zrazu som cez lupu tej čarovnej dažďovej kvapky uvidel nové rozprávky aj tam, kde som ich predtým nevidel.
Niektoré sa skrývali v dôkladne nakreslených záhyboch rukávov a sukní. Vždy som sa čudoval, prečo si Albín dáva záležať na bezvýznamných záhyboch šiat skoro viac než na ľudských tvárach. Konečne som to dnes pochopil. Tak ako kartári skrývajú niekedy do rukávov esá, on v záhyboch šiat chystal tajné skrýše pre budúce rozprávky.
A nielen v záhyboch šiat. Chystal ich všade.
Nové rozprávky som zrazu našiel aj za stuhami klobúkov a v drapériách na oknách.
A konečne som pochopil aj to, prečo Albín tak rád kreslil záhrady a prečo do každej vždy nakreslil toľko lístia – nové rozprávky som našiel aj v tom lístí.
A ďalšie v oblakoch! Preto on tak rád kreslil oblaky! A bodaj by nie, keď iste už zaživa tušil, že mi po smrti pošle po jednom oblaku svoju lupu.
A ďalšie vo vlnách vlasov! A nielen vlasov!
Albín pamätal aj na to, že z oblakov prší a nové rozprávky môžu spŕchnuť do morí a riek – nuž rátal s rozprávkovými skrýšami aj pri kreslení riečnych aj morských vĺn. Hľa, stačí, aby som sa cez jeho lupu pozrel na jednu riečnu vlnu – a čo to v nej vidím? Vlní sa v nej nová rozprávka o dunajskej víle. A pozriem sa na inú...
"No?" prerušil moje pozeranie Albínov hlas. "Musím sa už pomaly odmlčať. Kým sa odmlčím, chcem vedieť, či si spokojný a či už vieš, o čom napíšeš tretiu knihu rozprávok?"
"Teraz už viem," zvolal som. "Len skôr, než sa odmlčíš, mi ešte prezraď, ako si s ňou potom poradia deti? Ako v nej, keď bude napísaná a vytlačená, uvidia tvoje obrázky? To vari každému z nich osobitne pošleš takú istú čarovnú kvapku, ako si poslal mne?"
"Deti nijaké čarovné kvapky nepotrebujú," zasmial sa Albín. "Deťom na to, aby videli všetky moje obrázky, stačia aj celkom obyčajné detské oči. Nuž pracuj, a nech sa ti darí!"
"Počkaj ešte chvíľu," zvolal som, keď som videl, že Albínovej fotografii už prestáva byť do reči. "Ešte si mi nepovedal, ako by sa podľa teba tá naša tretia kniha rozprávok mala volať. Vyhovovala by ti žltá? Alebo si myslíš, že deťom by sa viac páčila ružová?"
"Aj farby nechaj na deti! A nám dvom stačí, keď sa bude volať Čiernobiela," povedal Albín, a jeho fotografia sa odmlčala.
Plním teda jeho želanie, milé deti, a nechávam to všetko na vás.
To na Albínovo želanie sa táto kniha volá Čiernobiela kniha rozprávok.
Kniha s ilustráciami Albína Brunovského práve vychádza vo vydavateľstve Virvar.
KRÁLI, ČO SEDIA NA PIVOVÝCH VRCHNÁKOCH
|| Jana Močková || 15. 12. 2011 || http://kultura.sme.sk/c/6183649/krali-co-sedia-na-pivovych-vrchnakoch.htmlPo Modrej a Zelenej knihe rozprávok vychádza teraz Čiernobiela. S odstupom rokov nesie mená rovnakých autorov – Ľubomíra Feldeka a Albína Brunovského.
Rozprávky zväčša nestavajú na veľké dejové zvraty či časové posuny, všetko beží tak, ako sa to stalo. Preto sa aj Čiernobiela kniha rozprávok (vyd. Virvar) začína fotografiou usmievajúceho sa Albína Brunovského. Dožil sa šesťdesiatjeden rokov a dvadsaťšesť dní, Ľubomír Feldek to vie presne. Spolu totiž pred takmer pätnástimi rokmi vytvorili Modrú a Zelenú knihu rozprávok.
Plány na tretiu farebnú knihu ostali už iba v spoločných myšlienkach a kresbách. Napokon, aj z iniciatívy Brunovského syna Daniela, sa podarilo vydať nie farebnú, ale Čiernobielu knihu rozprávok.
ĽUBOMÍR FELDEK
ČIERNOBIELA KNIHA ROZPRÁVOK
Virvar 2011
|| Miloš Ferko || Knižná revue || číslo 25/2011 || www.litcentrum.sk/kniznarevueDielo vzniklo na základe grafík Albína Brunovského. Ako pocta umelcovi. A vyjadrenie túžby tvorcu dopovedať obraz slovom. Feldek ukazuje zrelé rozprávkarské majstrovstvo. Značnú časť textov vytvára prácou s motívmi slovenskych ľudových rozprávok. Od prerozprávania cez parafrázu, pootočenie významu, až k voľnej inšpirácii zmenšením a zväčšením makovým zrnkom (Rozprávka o peknom dni). Vyústenia príbehov nadobúdajú nečakanú pointu (O štedrom bačovi a skúpom kráľovi), ktorá vás zmrazí, privedie k zamysleniu ako záver rozprávky O Janovi, čo stretol smrť. Jediný spôsob interpretácie tohto textu bolo prerozprávanie. V príbehu Tri Popolušky autor nechá dievčiny rozprávať tri verzie rozprávky – francúzsku, nemeckú a slovenskú. Podľa pôvodných predlôh, bezo zmien, celok však nesporne patrí Feldekovi – ukazuje prenikavý obraz sveta, v ktorom sa Popoluškou stáva rozprávka. Pravdaže, pôžitok z rozprávania pointa nezničí.
Nasledujúce texty pod názvom Rozprávky starej lode a Rozprávka o Andersenovi a Dunajskej víle sú inšpirované osudmi slávnych autorov. Prvý z nich je imagináciou na tému Jean Arthur Rimbaud. Rozlúštenie prísť nemusí v podobe priezviska a básnického údelu postavy. Podstatným sa stáva to, čo možno ani nebolo. Pretože rozprávky rady snívajú o lodiach. V texte venovanom Andersenovi Feldek dôvtipne kombinuje príbeh života rozprávkara so svetom postáv, ktoré sám vytvoril. Rozprávku rafinovane približuje a vzďaľuje od osnovy literárnej histórie. Do Troch krátkych rozprávok autor ukryl úctu k slovu (Roz právka o bodkevodke), inšpirácii (Rozprávka o dobrej rannej myšlienke) a pokoru pred fikciou (Rozprávka o hviezde Angelike). Závereč nú časť knižky tvorí Feldekovo prebásnenie Povesti o krásnej Ašme, veršovaného eposu ázijského národa Sani. Ukazuje ďalší autorov, nevyhnutne tvorivý spôsob prístupu k rozprávkovému námetu.
ČIERNOBIELE ROZPRÁVKY
|| Hana Beranová || Slovenský rozhlas || 25.12.2011
|| http://www.rozhlas.sk/spravy/Ciernobiele-rozpravky?l=1&i=26818&p=1Spomeniete si, v akej knihe ste čítali rozprávky o rybe Rebeke, hadovi Hadriánovi, medveďovi Medardovi, kačke Katke, komárovi Kolomanovi a bocianovi Bonifácovi, o škaredej princeznej alebo rozprávky o zuboch...? Bola to Modrá kniha rozprávok, spisovateľa Ľubomíra Feldeka, ktorú ilustroval Albín Brunovský. Dnes patrí ku klasickým dielam modernej slovenskej literatúry pre deti. V polovici 70.rokov získala dokonca zápis na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena. V 80.rokoch potom vyšla Zelená kniha rozprávok a s dlhším odstupom je tu ďalšia „farebná“ rozprávková kniha, napriek tomu, že v januári uplynie už 15 rokov od predčasnej smrti grafika a ilustrátora Albína Brunovského. Rozprávky starej lode, o Andersenovi a Dunajskej víle, o nemeckej, francúzskej aj slovenskej Popoluške, aj básnická parafráza ázijskej legendy - povesť o krásnej Ašme, ktorá vychádza po 40.rokoch - všetko je dotvorené výnimočnými reprodukciami čiernobielych grafík Albína Brunovského. Hana Beranová sa o knihe porozprávala s autorom rozprávok, Ľubomírom Feldekom.
http://www.rozhlas.sk/spravy/Ciernobiele-rozpravky?l=1&i=26818&p=1
